Tri startupy v jednej firme. Zakladateľ Hyperie si na jej rozbeh zarobil v zahraničí

Letákový agregátor, finančné porovnávače a komunitný web o receptoch a varení – to sú tri hlavné divízie spoločnosti Hyperia, tohtoročného víťaza za región stredného Slovenska v oceňovaní zdravo rastúcich slovenských spoločností pod názvom Diamanty slovenského biznisu. Michal Hradil, zakladateľ spoločnosti Hyperia, firmu opisuje ako „inkubátor online projektov“.

Spoločnosť so sídlom v Žiline vznikla relatívne nedávno, v roku 2013. Napriek tomu už vlani zamestnávala 77 ľudí, za rok 2020 vygenerovala tržby 11 miliónov eur a v pandemickom roku tak medziročne narástla o 52,8 percenta.

Michal Hradil začal s podnikaním ešte počas vysokej školy. Foto: Archív Michala Hradila

Jej cieľom je uspieť v globálnej konkurencii a našliapnuté na to majú veľmi dobre. Hyperia má tri hlavné divízie či platformy:

• V prvej agregujú letáky a jej hlavný brand je Kimbino (aktuálne pôsobí vo viac ako 40 krajinách),
• ďalšou sú finančné porovnávače pod hlavičkou Lead Generation (rozvíjajú ich zatiaľ v piatich krajinách)
• a najnovšie pridali projekt Tastelist, v rámci ktorého sa venujú téme varenia a receptov. Jeho pilotná prevádzka prebieha na Slovensku a v Nemecku, no plán je rozšíriť ho aj do ďalších krajín.

Michal Hradil pre Forbes.sk prezradil viac nielen o svojich podnikateľských začiatkoch, ale aj o ambíciách firmy na nasledujúce roky.

Ako sa to začalo

Aké boli vaše podnikateľské začiatky?

Skôr ako vznikla Hyperia som založil ešte jednu firmu, ktorú som rozbiehal počas vysokej školy. Venovali sme sa affiliate marketingu, predaju domén a zarábali na reklame, bol to taký punk. Neskôr som si povedal, že by bolo dobré vytvoriť nejakú solídnu značku, firmu, ktorá je poriadne organizovaná a riadená. A tak vznikla Hyperia.

Aké to bolo, podnikať počas vysokej školy?

Musím povedať, že školu som nedokončil, chodil som tam veľmi málo. Študoval som informatiku na Žilinskej univerzite a potom aj manažment, ale bolo mi jasné, že moja vášeň je niekde inde, nie v školských laviciach.

Využíval som, že môžem lacno bývať na internáte (smiech). Počas prvých dvoch rokov som si robil prvé veci sám. A keď som mal prvé peniaze, z ktorých som mohol zaplatiť aj nejakých ďalších ľudí, oslovil som kamarátov a v podstate z internátnej izby sme robili prvé projekty.

A ako ste si zarobili peniaze na rozbeh firmy?

Tie som si zarobil na stavbe v Španielsku. Bolo to prvých 3-tisíc eur.

Inkubátor projektov

Spoločnosť Hyperia ste definovali ako inkubátor projektov. Ako by ste laikovi vysvetlili, čo si pod tým treba konkrétne predstaviť?

Tvoríme vlastné online projekty, na začiatku ktorých je nápad. A keď zistíme, že sa nám to páči, rozumieme tomu, dáva nám to aj ekonomický zmysel a vieme postaviť tím, ktorý sa tomu bude venovať, tak sa do toho pustíme. Máme dosť vlastných zdrojov a nepotrebujeme investora.

Hyperia rozvíja tri divízie. Ktorá z nich vám momentálne generuje najviac tržieb?

Najväčšia je jednoznačne divízia online letákov, respektíve agregátory letákových ponúk.

Akým spôsobom sa to monetizuje?

Naše weby už dnes majú vysokú návštevnosť, ktorá je hodnotná. Sme napríklad partnerom Googlu, ktorý nám pomáha s monetizáciou návštevnosti.

Okrem toho máme priame partnerstvá s predajcami, sú tam aj rôzne promo kampane a tiež affiliate spolupráce, pri ktorých máme províziu z predaja.

Vysoká návštevnosť a digitalizácia

Hovoríte o vysokej návštevnosti. Aké sú to čísla?

Za minulý rok napríklad naša letáková časť mala skoro 500 miliónov návštevníkov. Ostatné divízie majú výrazne menšiu návštevnosť, avšak čo sa týka finančných porovnávačov, návštevník, ktorý má záujem o finančné produkty, je násobne cennejší.

Počas pandémie výrazne akcelerovala digitalizácia v mnohých odvetviach. Ako sa to prejavilo u vás?

Rástli sme v tržbách o viac ako 50 percent. Ľudia viac využívali internet na nákupy, alebo na ich plánovanie. Aj pre pandemické obmedzenia sa všeobecne zvýšil dopyt po online letákoch klasických retailových predajcov. Ľudia ich viac vyhľadávali na internete.

Pokračuje tento trend aj tento rok? Je stále online obchod taký silný a rastový?

Odpoviem vám, ako to vnímam ja, no nemám to podložené expertnými dátami. Podľa mňa nastal oproti minulému roku istý pokles. Ľudia vlani nakupovali veľa, ale už tento rok, hlavne druhý polrok, veľa e-shopov cíti, že majú poklesy, alebo sú na tom prinajlepšom rovnako ako vlani. Ale už nerastú.

My však stále rastieme, lebo trh vlani zarobil veľa peňazí a my sme platforma, kde sa online predajca môže prezentovať. Cena reklamy ide hore a z toho benefitujeme. Obchodníci viac investujú do online reklamy.

Instagram pre varenie

Okrem letákov máte aj novú platformu s receptami a informáciami okolo varenia – Tastelist. Zatiaľ funguje na Slovensku a v Nemecku, ale plánujete ju priniesť aj do ďalších krajín. Ako sa vám darí rozvíjať túto divíziu?

S Tastelistom sme spokojní po produktovej stránke. Náš tím robí veľmi dobre to, na čom sme sa dohodli, ale zároveň sme pripravení, že kým dosiahneme „break-even“, musíme na tom ešte nejaký čas pracovať. Tento projekt má veľkú víziu, to istý čas trvá. A vždy existuje aj riziko, že sa to napokon nepodarí.

Ako ho chcete rozvíjať? V čom je ten nápad, ktorý vás odlíši od iných stránok s receptami?

Snažíme sa prísť na to, ako byť unikátni, aby sme boli hodnotní a iní ako ostatní. Na tom tvrdo pracujeme a keď na to prídeme, tak chceme Tastelist škálovať. Lebo ak by sme na to neprišli, boli by sme len ďalší web s receptami, a to nechceme.

Chceme vybudovať komunitu, chceme aby k nám ľudia chodili pre recepty, pre inšpiráciu, aby napríklad mohli sledovať obľúbených kuchárov… Nápadov je veľa. Malo by to byť niečo ako Instagram pre varenie.

Vízie

A ako vám fungovali počas pandémie finančné porovnávače?

To bolo jednoznačne v útlme, čo je aj pochopiteľné, vzhľadom na situáciu počas pandémie. Ľudia boli opatrnejší, nechceli sa veľmi zadlžovať, keďže prevládala vysoká neistota. A opatrné boli aj finančné inštitúcie, keďže aj dovtedy bonitný klient mohol prísť o prácu.

Čo z vašich projektov vás aktuálne najviac zamestnáva?

Pracujeme na rozvoji spomínaných troch divízií. Napríklad v tej letákovej časti to vnímame tak, že sme stále iba na začiatku. Chceme službu zmeniť, vylepšovať ju.

Gro tej služby dnes tvorí to, že si človek letáky iba pozerá online, aj keď sčasti už sa na ne dá aj klikať. Naša vízia je však taká, aby sme boli schopní tvoriť ponuky na mieru, aby by sme boli inšpiráciou a akýmsi trhoviskom, kde má človek oveľa lepší a relevantnejší výber.

Biznis na zahraničných trhoch

S letákmi ste vo viac ako 40 krajinách. Akým spôsobom sa vám darí rozvíjať biznis na zahraničných trhoch a ste schopní to všetko obslúžiť zo Slovenska?

Na marketingovej úrovni máme v daných krajinách spolupracovníkov, ktorí nám pomáhajú s marketingovými aktivitami. Ale na úrovni obsahu si to spravujeme vo vlastnej réžii zo Slovenska.

Vlani ste z hľadiska čísel výrazne rástli – zopakuje sa to aj tento rok?

Práve nedávno som sa na to pozeral. A predbežne to vyzerá tak, že môžeme narásť v rozmedzí 30 – 50 percent.

A aké sú vaše plány na najbližší rok či dva?

Určite chceme oveľa viac investovať do produktu a vývoja. Chceme viac inovovať, aby boli naše služby kvalitnejšie a prinášali používateľom viac možností, väčšiu hodnotu. A preto potrebujeme skúsených profesionálov, ktorí nám to pomôžu zrealizovať. Na tom aktívne pracujeme.

Tento článok je súčasťou série o Diamantoch slovenského biznisu magazínu Forbes. Ide o ocenenie pre malé a stredné podniky na Slovensku, ktoré majú najrýchlejší zdravý rast spomedzi všetkých.