Podnikatelia potrebujú priestor na dýchanie

Šéf slovenskej pobočky investičnej skupiny Enterprise Investors Ivan Jakúbek pre Hospodárske noviny:

ROZHOVOR

Hoci ekonomická situácia na Slovensku sa po kríze zlepšuje, podľa štatistikov klesá počet novovzniknutých spoločností a živnostníkov. Prečo?
Odvodové zaťaženie živnostníkov v uplynulých rokoch výrazne stúplo a tým ich práca zdražela. Čo do počtu je stredných firiem najviac, a práve tie vytvárajú najväčší dopyt po týchto službách od živnostníkov. Teraz sa to už neoplatí ani jednej strane za pôvodných podmienok. A tak majú na výber – buď živnostníka zamestnajú na trvalý pracovný pomer, čo sa zase neoplatí im, lebo ho plnohodnotne nevyužijú pri minimálnej mzde, alebo si najmú firmu, ktorá je drahšia. Stratili obe strany.

Štát tvrdí, že sa mu len podarilo to, čo chcel – znížiť počet neplatičov odvodov a tlačí firmy do zamestnávania ľudí…

Nepodvádzať štát na daniach a odvodoch je, samozrejme, správne. Je tiež pravda, že štát od väčšiny malých podnikateľov v minulosti nezískal žiadne dane, pretože sú pravidelne v mínuse alebo na nule. Napriek tomu to nie je dobré systémové rozhodnutie.

Prečo?

Pretože tým v ľuďoch potláčate podnikateľský duch. Ľudia sa prirodzene snažia robiť sami na seba – aby zarobili viac alebo aby sa vedeli pružnejšie dohodnúť so zákazníkmi. Malý podnikateľ sa často rozhoduje, či bude nezamestnaný na podpore a pomáhať si fuškami načierno, alebo bude robiť na seba, zháňať si prácu sám, ale zarábať o čosi viac. Po sprísnení predpisov pre živnostníkov viditeľne stúpla nezamestnanosť. Podľa mňa je pre štát výhodnejšie to druhé. Človek, ktorý podniká, komunikuje so zákazníkmi, buduje si podnikateľské zručnosti, učí sa využívať vlastný čas a schopnosti. Je to škola, ktorú nám bývalý režim, ale ani dnešné vzdelanie nedáva, a pritom je veľmi potrebná.

Čo je pre malých podnikateľov okrem odvodov najväčšou prekážkou v podnikaní – daňové licencie, Zákonník práce, zodvodnenie dohodárov…?

Nerád by som hodnotil konkrétne opatrenia vlády. Podstata je v tom, že celkovo je na Slovensku podnikateľské prostredie horšie ako v okolitých krajinách. V rebríčku globálnej konkurencieschopnosti sme na 75. mieste – spolu s Gréckom, Česká republika je o štyridsať miest vyššie. Ťahá nás dole korupcia, klientelizmus a slabá vymožiteľnosť práva. Silný vplyv má aj tradícia. Malí podnikatelia v Česku sú na svoje podnikanie hrdí, dávajú svojej obci prácu, sú centrom komunity a ľudia si to cenia, preto tam „malý biznis“ funguje lepšie. Na Slovensku je podnikateľ stále považovaný za podvodníka a bojuje sa proti nemu.

Uplynulo už viac ako dvadsať rokov od pádu socializmu. Obraz podnikateľa podvodníka sa už asi trochu zmenil…

Postupne sa to mení. Pribúdajú pozitívne príklady podnikateľov, ktorí čestne a z ničoho vybudovali prosperujúce firmy. V porovnaní so susedmi sme však výrazne pozadu. Súťaž Diamanty slovenského biznisu organizujeme vo viacerých krajinách strednej a východnej Európy. Na Slovensku sa víťazi súťaže, ktorú organizujeme, boja medializácie. Ak v Česku nechcú z päťdesiatich finalistov medializáciu dve, tak na Slovensku je to desať. Hlavnou odpoveďou je, že sa podnikatelia boja závisti alebo obviňovania vo svojom okolí, aj keď by mali byť hrdí na svoj úspech.

Pokles živností by nebol taký zlovestný, keby ľudia jednoducho prešli na iné formy podnikania. Lenže aj tu je trend negatívny – neustály medzimesačný prírastok firiem sa v apríli zastavil a odvtedy ich počet každý mesiac klesá.

Podnikateľské prostredie by som nehodnotil len podľa počtu ekonomických subjektov, aj keď súvislosť tam je. V tomto špecifickom prípade to vidím skôr ako jedno z ďalších nesystémových opatrení, a to zavedenie daňových licencií. Mnohí ľudia sa rozhodli zaobstarať si napríklad auto len preto, lebo si ho mohli dovoliť kúpiť bez DPH. Práve títo teraz firmy zväčša zatvárajú, aby nemuseli platiť tisíc eur ročne za novodobú licenciu. Mimochodom, ak si všimnete, nárast počtu eseročiek sa datuje do obdobia, keď štát zrušil podmienky upravujúce špeciálne pravidlá pre autá na podnikateľské účely.

Politika súčasnej vlády však niekedy pripomína metódu varenia žaby – každý rok pribúdajú nielen prísnejšie daňové a odvodové zákony, ale aj desiatky nových predpisov v oblasti hygieny, bezpečnosti pri práci a podobne. Ministerstvu alebo zákonodarcovi sa na prvý pohľad môže zdať, že zmena predstavuje pre podnikateľa iba drobnú povinnosť navyše, no keď sa všetky povinnosti sčítajú, malý podnikateľ zrazu čelí hustej džungli noriem, ktorú nemá šancu zvládnuť…

Malí podnikatelia sa obyčajne pohybujú na hrane predpisov a často hospodária s minimálnym ziskom, no na druhej strane udržujú konkurenciu. U nás štát obmedzil sivú ekonomiku, stiahol peniaze k sebe. To je správny krok, ale ak sa to urobí nepremyslene, zabíja sa tým možnosť ľudí naučiť sa správne podnikať. Malí podnikatelia tým, že im ide o prežitie, podporujú súťaživosť. Napríklad v gastronómii, kde sú malí podnikatelia dominantní, sú ceny u nás sú len 10 percent pod európskym priemerom. V Českej republike sú lacnejší o viac ako 35 percent. Ľudia preto stále chodia tradične do reštaurácií na jesť sa alebo na pivo. U nás sedia doma, lebo si to nemôžu dovoliť a náš gastrobiznis od začiatku krízy padol o 40 percent. Aj v Česku títo malí podnikatelia hospodária na nule, ale sú prínosom pre ekonomiku.

V Prahe pôsobíte väčšinu času. Ako zlepšuje podnikateľské prostredie susedná Česká republika?

Sú citlivejší na oblasti, ktoré budujú podnikateľské prostredie. Napríklad školstvo, ktoré je pre podnikanie veľmi dôležité. Urobili zmeny, a keď sa im neosvedčili, okamžite sa snažili vymyslieť niečo lepšie. Rôzni úspešní podnikatelia zakladajú školy nie pre zisk, ale napríklad aby ukázali, že sa to dá robiť aj lepšie, aby chudobnejšie deti dostali top vzdelanie, či aby si zabezpečili kvalitných špecializovaných zamestnancov. Lepšie vyťažujú štátnu podporu malého a stredného podnikania. Je rozdiel, či robíte megaprojekty, alebo podporujete dobré nápady podnikateľov, ktorých učíte, ako správne používať peniaze na rozvoj. Slovensko sa kedysi pokúšalo vytvoriť z Bratislavy stredoeurópske IT centrum. Jedna vláda povedala – poďme do toho, druhá to zrušila. Česi sa o to ani nepokúšali a centrum vyrástlo samo – vďaka tomu, že podnikatelia dostali priestor a vytvorili ho sami.

Podnikateľom treba nechať priestor na dýchanie a čas prispôsobiť sa novým predpisom.

Kto je Ivan Jakúbek. Ivan Jakúbek riadi slovenskú a českú pobočku private equity spoločnosti Enterprise Investors. Hľadá firmy, ktoré majú potenciál vyrásť a presadiť sa na európskom aj svetovom trhu a pomáha im uspieť. Medzi najúspešnejšie investície, na ktorých sa podieľal, patrí softvérová firma AVG, ktorá sa presadila celosvetovo úspešným antivírusovým programom, Kofola, Nay či logistická firma STDDonivo. Je prezidentom Slovenskej asociácie rozvojového kapitálu.

Zdroj: Hospodárske Noviny