Investori nerozmýšľajú tri kroky dopredu
Malé slovenské private equity môžu byť partnermi veľkých hráčov, hovorí predseda Slovenskej asociácie rizikového kapitálu Ivan Jakúbek
Malé private equity neberú veľkí hráči ako konkurenciu, naopak, v budúcnosti by mohol medzi private equity skupinami fungovať zaujímavý deal-flow. Predseda Slovenskej asociácie rizikového kapitálu Ivan Jakúbek, ktorej členmi sú najmä väčšie a tradičné fondy, si pohyb na trhu všíma. Hovorí, že k menším hráčom sa síce dostávajú sexi projekty, ale rizikovejšie.
* Ako vnímajú veľké medzinárodné private equity slovenské skupiny?
Všetci veľkí private equity hráči po kríze opustili región strednej Európy. Celá aktivita na Slovensku v tejto sfére je pre nich neviditeľná. Sú však určite zaujímavým zdrojom príležitostí pre regionálne zamerané fondy. Mnohé zo slovenských private equity však nie sú úplne štandardné. Rozdelil by som ich do dvoch skupín – tie, ktoré majú profesionálnych investorov, akými sú napríklad penzijné fondy, a teda musia rešpektovať dohodnuté investičné kritériá, kontroluje ich investičná komisia a majú štandardný reporting, a tie, ktoré investujú svoje, prípadne spriaznené peniaze.
* Sú malé private equity pre väčšie zabehnuté fondy konkurenciou alebo partnerom?
Podľa mňa väčšina väčších private equity sleduje vývoj spoločností v portfóliu menších investorov. Je to jeden z potenciálnych zdrojov projektov. Takáto štruktúra trhu s rizikovým kapitálom je na Západe bežná a malé private equity v nej majú významné miesto. Pomáhajú vyrásť firmám, na ktoré veľkí hráči nedovidia, pretože ich radar nezachytí – sú príliš malé. Ak nejaký fond má minimálnu investíciu 20 miliónov eur, tak sa na teritóriu Česka a Slovenska obzerá zhruba po päťdesiatke firiem. Tým, že malé private equity majú nižšiu minimálnu hranicu investície, môžu sa pozerať na tisícky firiem. A ak zainvestujú, môžu im pomôcť vyrásť do tej miery, aby do nich mohli zainvestovať veľkí hráči. Chodia k nim malé sexi projekty, všetko nudné ide do veľkých private equity fondov.
* Pokiaľ ide o expertízu, sú malé private equity schopné vedieť sa kvalifikovane pozerať na projekty?
Verím, že majú skúsenosti, expertízu si však musia kupovať externe, a to aj veľkí hráči. Menšie sa musia pri posudzovaní biznis prípadu viac spoliehať na svoje zručnosti a informácie od majiteľov biznisu, čo im predkladajú projekt. Myslím, že pre nich je dôležitejšie vedieť sa rýchlo rozhodnúť, ako urobiť nejakú superkvalitnú analýzu projektu. Je to skôr o myšlienke a viere v príbeh ako o analýze pred rozhodnutím.
* Znášajú malé private equity vyššie riziko?
Aspoň jeden parameter biznisu ich investícií je start-upový. Napríklad nemajú skúsený manažment, market acceptance, pozíciu na trhu, musia bojovať s väčšími konkurentmi. Pri technológiách je oveľa vyššie riziko neúspechu. Otázka je, či toto úzke miesto vedia prekonať. Je veľká pravdepodobnosť, že väčšina ich investícií veľa nezarobí, ale niektoré by mali zahviezdiť.
* V čom sa môžu malé private equity ešte učiť?
Nepamätám si, kto to povedal, ale vždy treba začať s myšlienkou na koniec. V prípade investorov je to: kto, ale najmä prečo to od mňa kúpi. Inými slovami, keď veľký nakupuje, kupuje to s tým, že presne vie, ako a komu bude exitovať, prečo mu za tú prácu dobre zaplatia. Mne sa zdá, že na Slovensku ešte malé private equity v čase investície nevidia svetlo na konci tunela. Americké private equity odvetvie je také rozvinuté, že tam investori presne vedia, ako podnik narastie, keď dajú do neho milión eur, že potom bude potrebovať ďalšieho pol milióna od iného finančného partnera a tak ďalej až pomaly po IPO [prvotné upísanie akcií na burze — pozn. TREND]. V našom regióne investori, ale ani podnikatelia nerozmýšľajú tri kroky dopredu.
Ivan Jakúbek (35) V roku 2002 vyštudoval financie a bankovníctvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Od roku 2001 do roku 2005 sa venoval problematike podnikových financií, fúziám a akvizíciám v Deloitte pre strednú Európu. V roku 2005 ho ako experta na fúzie a akvizície oslovil Enterprise Investors a vymenoval za riaditeľa ich pobočky pre Česko a Slovensko. V roku 2011 sa stal viceprezidentom v tejto najstaršej a najväčšej private equity skupine v strednej Európe. Od roku 2012 je predsedom Slovenskej asociácie rizikového kapitálu (SLOVCA).
Autor článku: Dominik Orfánus