Od študentov po Apple. Firma z Marianky má zákazníkov po celom svete

Názov ich spoločnosti vznikol náhodou – preklepom. Maxim Larin, jeden z konateľov spoločnosti Ximea, ktorá na podujatí magazínu Forbes Diamanty slovenského biznisu získala 2. miesto v kategórii Bratislava, tvrdí, že pre podnikanie je najdôležitejšie udržať si zamestnancov. 

Skúste priblížiť, čomu sa spoločnosť Ximea venuje. 

Vyrábame priemyselné kamery, ktoré majú veľmi široké zameranie. Aby som to zjednodušil, tak naším produktom je vlastne súčiastka niečoho väčšieho – komponent, ktorý sa používa napríklad v automotive či v zdravotníckom sektore.

Viete uviesť príklad, kto je vaším zákazníkom? 

Čo sa týka firiem, to sa nedá veľmi špecifikovať. A to preto, lebo našimi zákazníkmi sú napríklad aj študenti, ktorí potrebujú náš komponent, pretože má vlastnosti potrebné pre výskum k ich diplomovým prácam. Ale späť k tým firmám, ako príklad môžem uviesť, že sme náš produkt dodávali aj pre Google, Apple či Facebook.

Dá sa nájsť pri takom širokom spektre zamerania obľúbeného klienta? 

Pripravujeme nové video pre web spoločnosti a v rámci toho sme robili medzi zamestnancami prieskum s otázkou, kto je náš najlepší zákazník. Bola to celkom zábava, keďže obchodní zástupcovia povedali, že ten, kto kupuje najviac. Potom človek zo supportu povedal, že ten, kto kladie najmenej otázok. Takže aj medzi sebou máme rozličné názory. Podľa mňa je v skutočnosti najlepší zákazník ten, kto vie, čo robí. Nie je dobré, ak záujemca príde, že chce nejakú kameru. Ten zákazník musí vedieť, čo chce a na čo ju potrebuje, mať konkrétne požiadavky. Ak tomu rozumie, tak sme aj na základe jedného emailu schopní zistiť, či nás potrebuje alebo nie.

Stáva sa často, že vám zavolá potenciálny zákazník s tým, že chce len nejakú kameru, a vy teda vlastne ani neviete, či mu ju viete predať? 

Skôr by som to opísal inak. My vždy vieme, čo daný človek chce, ale niekedy ho musíme pre rozdielne finančné predstavy odmietnuť. Naše produkty si naozaj nemôžeme dovoliť predávať lacno. Tým, že sme inovatívna firma, tak zakaždým prichádzame s novými technológiami, ktoré umožňujú našim odberateľom dosiahnuť ich cieľ rýchlejšie a efektívnejšie. To ide, samozrejme, ruka v ruke s tým, že nechceme ísť pod cenu.

Vaše tržby medziročne stúpli o približne 44 percent. Chystáte momentálne nejaké investície? 

Investície robíme priebežne a existuje niekoľko smerov nášho zamerania. Je to tím ako taký, snažíme sa, aby sa zvyšovali aj mzdy, pretože ľudí si chceme udržať. Ďalšou vecou sú, samozrejme, technológie. Okrem toho plánujeme rozšíriť a revitalizovať niekoľko z našich firemných priestorov, aj tie pre vývoj, ale aj tie určené na výrobu. Rozhodne však neplánujeme investovať do iných odvetví, neprichádza teda do úvahy, že by sme sa teraz rozhodli, že nalejeme peniaze povedzme do pestovania kukurice.

Koľko ľudí u vás pracuje? 

Pred tým, ako odpoviem, asi musím vysvetliť, ako fungujeme. Ximea je skupina spoločností. Celé sa to začalo tu, na Slovensku, pred 15 rokmi. Vtedy sme pochopili, že bez ďalších zložiek, ako sú sales či marketing, fungovať nemôžeme, aj keď zákazníci, obrazne povedané, stáli na naše výrobky a služby rady. Zistili sme, že musíme mať brand, ktorý bude vidno na výstavách či v médiách. V tomto období sa k nám postupne pridali nemeckí partneri, ktorí boli predtým našimi zákazníkmi. Svoju firmu sa rozhodli predať Olympusu a nakoniec ju aj opustiť, pretože práca v malej firme im vyhovovala viac ako práca v korporáte. Dnes na Slovensku pracuje 36 ľudí v oblasti vývoja, výroby, technickej podpory a v administratíve. Jadro celého tímu je 20 inžinierov. V Nemecku máme 15 ľudí a v Spojených štátoch zasa troch.

Na Slovensku je v poslednom období veľmi ťažké nájsť úzko kvalifikovaných ľudí. Máte tento problém aj vy? 

Samozrejme. Hľadanie ľudí sme si dali ako prioritu. Zúčastňujeme sa aj na Dňoch príležitostí na technickej fakulte, robíme dni otvorených dverí. Ale brigádovali u nás napríklad aj traja študenti, z ktorých dvaja boli dokonca len po strednej škole. Stáva sa, že niekedy k nám potrebujeme „doniesť“ aj profesionálov zo zahraničia.

Zdá sa, že ste sa zamerali na študentov. Ale čo senior inžinieri? Darí sa vám ich nalákať? 

Celkovo je to natoľko špecifický odbor aj z hľadiska vývoja či technickej podpory, že nájsť „hotového“ človeka je nemožné. Minimálny čas, počas ktorého sa musí človek zaučiť, je šesť až osem mesiacov. Musím sa však ešte vrátiť k tým študentom, ktorých som spomínal. Dali sme im vypracovať nejaké úlohy, nešlo o žiadnu skúšku, išli naostro. Každé ráno máme takzvaný stand-up, keď každý dostane maximálne dve minúty, počas ktorých musí povedať, čo robil včera, čo bude robiť dnes a či má nejaký problém. A práve tí študenti sa k tomu postavili tak, že v ten deň si išli naštudovať nejakú problematiku a zrejme už na druhý deň by aj mohli niečo urobiť. Toto bolo veľmi pozitívne, pretože ľudia, ktorí u nás pracujú desať rokov, zostali prekvapení. Oni boli totiž zvyknutí niečo týždeň skúmať a týmto dostali impulz, že vo firme sú mladí, inteligentní ľudia, ktorí sú ochotní niečo urobiť.

V inzerátoch na voľné pozície lákate na dnes populárnu formulku – work-life balance. Ako to u vás funguje? 

Tým, že používame veľmi veľa rôznych technológií, je povoliť klasický home-office takmer nereálne. Preto sa skôr zameriavame na benefity ako také. Napríklad je to fitnes trikrát týždenne o desiatej ráno, kurzy jogy alebo výučba cudzích jazykov. Naši zamestnanci majú taktiež možnosť zostať na pracovnej ceste dlhšie o jeden až dva dni a pozrieť si dané miesto. Samozrejme, že sa stáva, že aj u nás musia ľudia zostať v práci nadčas. Ale aj to vnímam ako pozitívum zo strany kolegov, že sú ochotní zostať v práci dlhšie. Vynahradzujeme im to pravidelnými teambuildingami, ako napríklad raftovanie v Slovinsku či lyžovanie v Alpách.

Spomínali ste, že ste sa spojili s firmou, ktorá nechcela pracovať pre Olympus, pretože to bola veľká korporácia a nevyhovovalo im to. Sú pre vás podobné firmy konkurenciou? 

Vôbec nie, skôr by sa dali označiť za partnerov či zákazníkov. Oni sa zaoberajú projektami, do ktorých aj my často dodávame komponenty.

Na akých trhoch sa vám darí najviac?

V našej sfére to býva väčšinou nasledovne: 50 percent zhltne USA, 20 – 25 percent Európa, 20 percent Čína, a potom všetko ostatné. Čo sa týka našej firmy, keďže sme začínali v Európe, tak je to u nás otočené – v Európe máme zastúpenie 50 percent, v USA, aj pre to, že tam máme menej ľudí, tak tam je to asi štvrtina a štvrtinu máme v Číne. Najdôležitejší trh je pre nás práve tá Európa.

Nechystáte teda expanziu na tie menšie trhy? 

Dá sa povedať, že my už teraz predávame po celom svete. Máme zhruba 60 distribútorov, niektorí fungujú tak, že predávajú len samotný produkt, a iní ho zahrnú do balíkov niekoľkých produktov, čo viac vyhovuje niektorým zákazníkom.

Tento rozhovor je súčasťou minisérie o Diamantoch slovenského biznisu magazínu Forbes. Ide o ocenenie pre malé a stredné podniky na Slovensku, ktoré majú najrýchlejší zdravý rast spomedzi všetkých.